Proroctvo sestier

Dvojčatá Lia a Alica Milthorpové stoja nad hrobom svojho otca, ktorého našli mŕtveho v Temnej izbe. Na tom istom mieste, za podobne záhadných okolností pred rokmi umrela aj ich matka.
Hoci sú dievčatá napohľad rovnaké, povahovo je každá iná. Namiesto toho, aby spoločne čelili krutému osudu, vznikajú medzi nimi konflikty a napätie. Na vine je starodávne proroctvo opradené tajomstvom, ktoré ich spája a zároveň rozdeľuje.
Krátko po otcovej smrti Lia zistí, že na zápästí sa jej objavilo čudné znamienko. Udalosti sa vzápätí dávajú do pohybu: L...

Dvojčatá Lia a Alica Milthorpové stoja nad hrobom svojho otca, ktorého našli mŕtveho v Temnej izbe. Na tom istom mieste, za podobne záhadných okolností pred rokmi umrela aj ich matka.
Hoci sú dievčatá napohľad rovnaké, povahovo je každá iná. Namiesto toho, aby spoločne čelili krutému osudu, vznikajú medzi nimi konflikty a napätie. Na vine je starodávne proroctvo opradené tajomstvom, ktoré ich spája a zároveň rozdeľuje.
Krátko po otcovej smrti Lia zistí, že na zápästí sa jej objavilo čudné znamienko. Udalosti sa vzápätí dávajú do pohybu: Liin priateľ James objaví zvláštnu knihu s jedinou stranou, na ktorej je text mysteriózneho príbehu o padlých anjeloch spojený s proroctvom.
Čoskoro Lia od neznámeho dievčatka dostane zvláštny medailón, ktorý ju svojou silou priťahuje aj desí. Nečakane sa zoznamuje s veštkyňou Soniou a tá jej poodhalí viac z temného proroctva... Ak sa Lia nechce stať obeťou tajomných síl, musí sa na vlastnú päsť pustiť do nebezpečného pátrania. Netuší však, kde začať a komu vlastne môže dôverovať. A pritom od jej rozhodnutia závisí osud ľudstva.

Bez Kľúčov sa môže stať niečo strašné! Niečo, čo sa už nedá zastaviť...

Ulážka z textu:

Stenanie na okamih prestane. Potom sa znova ozve a teraz sa mi aspoň darí porozumieť niektorým slovám. „Pomoc... pomôžte mi... prosím." Zdá sa mi, akoby to bol ženský hlas.
Obzerám sa okolo seba. „Haló! Kde ste?"
„Pomôžte... mi." Žalostivý hlas sa znova ozve kdesi tesne pri mojom lakti, akoby visel vo vzduchu. „Prosím... zachráňte... ma."
Tentoraz už niet pochýb. Ten hlas vychádza zo zeme spod mojich nôh. Pozriem na ľadovú plochu hladkú ako zrkadlo a zbadám pod ním zmrznutú postavu. Z úst sa mi vyderie pridusený výkrik, myknem sa a rozpleštím na ľade. Bleskurýchlo sa pozviecham na kolená, aby som sa čo najrýchlejšie dostala z miesta, kde je tesne pod mojimi nohami pochovaná nejaká žena. Tvár má bielu ako plátno, ale vyzerá pod ľadom ako živá. Dokonca aj zmrznuté vlasy má rozhodené v ľade ako vejár.
Keď znova prehovorí, sotva hýbe ústami. „Pomôž mi. Ony... už prichádzajú."
Trasiem sa od hrôzy, no cítim aj ľútosť. Chcem pre ňu niečo urobiť, no v mojom vnútri zápasí túžba pomôcť jej so silným nutkaním zmiznúť odtiaľto, utiecť čo najďalej z tohto príšerného miesta, utiecť z Ničoty.